\"Štrbské Pleso patrí Štrbe a nie mestu Vysoké Tatry, pretože podľa zápisu je súčasťou katastrálneho územia našej obce a podľa Vestníka vlády SR z 19. februára 2008 stále platí, že táto miestna časť je súčasťou Štrby, \" dokumentoval štrbský starosta Michal Sýkora s ďalšími spoluobčanmi. Podľa neho je spor okolo osadzovania miestnych tabúľ na Štrbskom Plese začiatkom tohto roka zbytočný, pretože vo veci tohto územia naďalej prebieha konanie a nie je právoplatne skončené. Preto mesto Vysoké Tatry nemôže tvrdiť, že mu Štrbské Pleso patrí.
\"Jeho primátor svojím medializovaným vyhlásením vyprovokoval Štrbanov, preto sme pokojnou manifestáciou 4. januára znovu osadili odstránenú tabuľu s označením našej miestnej časti, \" zdôvodnil starosta. Tiež pripomenul, že rozhodnutie Najvyššieho súdu z 9. septembra 2008 vec vrátilo na ďalšie konanie a kým sa neskončí, správu tejto miestnej časti vykonáva obec Štrba. Sýkora zároveň priblížil genézu sporu, ktorá siaha do roku 1947 vytvorením umelého mesta Vysoké Tatry a v rámci reštitúcií od roku 1990 aj snahu Štrbanov o prinavrátenie územia, ktoré bolo proti vôli občanov násilím odňaté. \"Túto petíciu za dva dni podpísalo 1078 z 1938 obyvateľov nad 18 rokov, čo je 64,26 percenta, \" potvrdil člen petičného výboru Tomáš Hyben.
Aj podľa Jaroslava Švorca je mesto Vysoké Tatry vo svete ojedinelým mestom pomenovaným podľa pohoria. \"Neexistuje mesto Nízke Tatry, Himaláje, Alpy ani nijaké iné podobné mesto, navyše Vysoké Tatry sú dĺžkou najväčším slovenským mestom, väčším ako Bratislava, \" konštatoval Švorc, ktorý bol v roku 1990 spoluiniciátorom prinavrátenia pôvodného územia 22 podtatranským obciam. Ich regionálne združenie vtedy vypracovalo plán Ako ďalej vo Vysokých Tatrách, ktorý mal eliminovať stavebné a iné negatívne činnosti v horskej oblasti. Jej výškové pásmo má slúžiť na šport a rekreáciu.
\"Deti sa už nemajú kde liečiť, neexistujú liečebné domy Helios a Hviezdoslav, \" pripomenul dlhoročný tajomník štrbského Urbáru Pavol Petruška. Toto pozemkové spoločenstvo patrí medzi najväčšie podtatranské a spravuje približne 1600-hektárové územie od Štrbského Plesa cez Solisko po Štrbský štít. \"Mesto Vysoké Tatry robilo aktivity na našom území bez nášho súhlasu, neprizvalo nás ani k tvorbe územného plánu, \" kritizoval Petruška zlú spoluprácu s mestom. Zároveň pripomenul, že urbárnici si vážia svojimi predkami ťažko nadobudnutú pôdu a sústavne sa starajú o les. Pre plánovanú osem kilometrov dlhú zjazdovku zo Soliska po Tatranskú Štrbu nemusia rúbať les. \"Je to úsek po prírodnej kalamite a so zjazdovkou súhlasia aj ochranári, \" dodal Petruška.
Počas minuloročnej správy územia Štrbského Plesa Štrbou mala obec zisk 6,7 milióna Sk (222.399 eur) a výdavky 7,2 milióna Sk (238.996 eur). Okrem svojho vysunutého pracoviska samosprávy tam obnovila po 22 rokoch člnkovanie na jazere, postavila amfiteáter, zorganizovala rôzne kultúrne a iné podujatia v zimnom i letnom období. \"V Areáli snov sa naším pričinením opäť začali konať lyžiarske preteky a máme záujem rozvíjať služby pre turistov, \" dodal Sýkora.
0